Tretie Verše
Publikované 11.02.2021 v 17:12 v kategórii Myšlienky,Úvahy,Básne,Lyrika, prečítané: 31x
Nuže predstav si mať zase tých sladkých dvadsať.
Svet bol vtedy gombička,teraz máš tridsať a vo svete sa pohla ručička.
Tá šťastná náhoda alebo prianie nás uvrhlo na tento svet.
Preto žime bez konca a nebuďme v role zúfalca.
Netuším koľko dní zostáva táto páľava.
Nedá sa zniesť že sa už nedá ujsť.
Pred svojím osudom duše.
Snáď nepôjdem z toho zlého do horšieho.
Treba snažiť sa byť každý deň lepší a nehanbiť sa.
Za to akí sme kto rozhoduje?
Keď všetko ťa formuje.
Komentáre
Celkom 0 kometárov