Vnímanie môjho života a sveta po uplynulom čase

Za krátku dobu do môjho života prišlo veľa krušných chvíľ.To čo sme si všetci zažili to šialenstvo s názvom Covid a čo nasledovalo potom tak to muselo v každom zanechať stopu.U mňa ešte aj v tom že som skončil v nemocnici na psychiatrickej klinike.Nebolo to ľahké lebo mi umrela asi jediná duša na tomto svete môjho srdca najbližšia a to bola moja mama.Nebolo ľahké sa s tým vyrovnávať lebo som nemal podporu okolia z rodiny a priateľov a keď som do toho nemal žiadne istoty v bežnom živote tak som vhupol aj do iných nepríjemných vecí.Postupom času som sa z toho dostával sám aj keď ma ľudia nechceli pochopiť čím som si prešiel.Teraz ako píšem tieto riadky tak som v takom bode že očakávam ako ďalej.Viem že si to musím zariadiť sám.Spoločnosť sa k lepšiemu nemení a systém ti nedá moc na výber.Preto si pôjdem ďalej svojou cestou životom a možno natrafím na iný zmysel života ktorý bude mať s niekým možno s niečím súvis.Ale ako tak vidím tak sme rozdelení,každý si hľadí len svoj záujem a chýba nám zdvorilosť k sebe a k druhým.Tak ja len toľko.Ten kto si toto prečíta možno uvidí seba alebo to bude mať podobné.Na tom ale teraz nezáleží.Žijeme predsa tu a teraz.