Prvé Verše
Publikované 07.02.2021 v 17:12 v kategórii Myšlienky,Úvahy,Básne,Lyrika, prečítané: 44x
Byť ten bojovník za lásku,ktorú máme na vlásku nie tú z obrázku.Nestavajme múry ale mosty,do našich duší neobyčajných.Snáď to máme na dosah,za každých okolností.
Neprikladajme tú nenávisť,na piedestáli je aj závisť.Ktoré nás žerú zvnútra.Ani sociálna sieť to neututlá.
Byť ten bojovník za lásku.
Ľudia sa rozhodli,ale na niečom sa nezhodli.Či Adam alebo Eva pôjdu spolu do toho raja.
Boh odpusť mi za moju malosť,keď je to pre mňa slabosť a horšie aj závislosť.
Byť trpezlivý je tá úzka cesta a zároveň výzva.Do ďalších dní budúcich neviem či z dediny do mesta.
Systém nás chce rezignovať.Aby sme sa mohli len strachovať,nič nebudovať,len sa oddeľovať.
Aký to zmysel môže mať?
Keď sa máme sami seba,všetkých,všetkého obávať.
S týmto šialenstvom treba skoncovať aby sme sa mohli skutočne raz všetci na tejto planéte dobre mať.
Sám nemám návod ako na to.Ale treba ísť po koreni.Spojiť sa ako celok a určite to bude stáť za to.
Celý svet je v marazme.Vyliečia to lázne?
Nádej je ten impulz.Ako horiaca sviečka osvetľujúca v tme.
Spomínam na minulosť.Niekedy len na názvy tých rokov.
Kde je moja pamäť z toľkých krokov.
Tu a teraz pohnúť sa z miesta.
Ničím sa netrápiť a viesť sa.
Komentáre
Celkom 0 kometárov